Bol fascinovaný ženami a ich nohami. Magicky ho priťahovali. Nebolo sa tým ovšem libido, ale zaujímal sa o ne totiž z iného hľadiska, skôr anatomicky. Meral ich, skúmal, maľoval a vyrezával ich modely z bukového dreva.
Počas svojvho pobytu v New Yorku sa zoznámil s Dianou Vreelandovou, redaktorkou časopisu Vogue, ktorú jeho náčrty topánok zaujali,a pretože bola vplyvnou osobnosťou, odporúčala mu, nech sa zameria výhradne na design luxusnej obuvi. Svoje prvé topánky pre show britského módneho tvorcu Ossie Clarka vytvoril v roku 1971. Bohužiaľ tieto topánky neprinieski veľký úspech. Napriek tomu sa Manolo nevzdal, ďalej sa učil a začal jazdiť do Taluianska. Obchod sa mu rozrastal a slávni mu venovali pozornosť a brali ho vážne. Postupom času sa stával jedným z najvyhľadávanejších návrhárov topánok na svete. nevyhľadávali ho len milovníci vysokých opätkov, ale aj módni návrhári, ktorí si prajú pozdvihnúť svoju kolekciu jeho tvorbou. Blahnik prišiel s trendom ultraženských a farebných sandál, v ktorých sa prelínajú dva svety – úcta k minulosti a pohľad do budúcnosti.
Niektoré jeho topánky pripomínajú obuv nosenú članmi kráľovskej rodiny na začiatku storočia. Nebojí sa tvrdiť: „Dívam sa späť očami Marcela Prousta“ a spája štýly Neapolskej kráľovnej z doby Bourbonovcov a Rakúskej cisárovnej Alžbety.
Veľmi úspešná je aj Blahnikova kolekcia futuristického vzhľadu. Ide o „vychýdzkové topánky s malými pätami“. K tejto tvorbe vysvetľuje: „Je to temer to, čo robím vždy, ale s malou výhodou. Časť tejto výhody vychádza z farieb, ktoré používam – farby, ktoré sú čas od času v kontraste.“
V súčasnej dobe nájdeme jeho rpedajne ako v Londýne, tak New Yorku a vo všetkých významných amerických obchodných domoch. Zaujímavé ešte je aj to, že Manolo vo svojom dome odkladá po jednom z každého páru topánok z každého svojho návrhu.
Tento rok bol na festivale v Cannes predstavený režisérkou Sofiou Capala kontroverzný životopisný film o poslednej francúzskej kráľovnej Márii Antoinete. Pretože bolo cieľom vytvoriť skutočný obraz tej doby, rokokové kostýmy sa pýšili kombináciou ružovej a tyrkysovej, ktoré kráľovná skutočne uprednostňovala z toho dôvodu, že pôsobili ľahko a mladistvo. Na tvorbu topánok bolo treba zohnať naozajstného umelca. Preto bol oslovený slávny Manolo Blahnik a poverený navrhnutím stoviek párov topánok. Do českých a slovenských kín by mal film doraziť vo februári budúceho roka.
Pokiaľ poznáte seriál Sex v meste, možno ste počuli výrok Sarah Jessiky Parker ako Carrie Bradshaw, kde celkom jasne zorasila svoje životné priority. Keď sa na ulici bránila pred zlodejom, vyriekla tieto slová: „Môžete mi vziať moju bagetu od Fendiho, môžete mi vziať prsteň a hodinky, ale neberte mi moje topánky od Manola!“.
Značka Manolo Blahnik sa radí medzi absolútnu obuvnícku špičku. Topánok chtiví zákazníci ročne skúpia 60 000 až 70 000 párov jeho topánok. jeho vernými klientkami sú Ivana Trump, Winona Ryder, Jennifer Anistona ďalšie.
Tento umelec je výnimočný nielen svojim umom navrhovať nádherné a originálne topánky, ale aj tým, že je svojský a nedrží sa zubami nechtami módnych trendov. Jeho hlavným cieľom je tcvoriť topánky, ktoré dokonale podčiarkujú ženský look. Sám hovorí: „Moje topánky sa menenia drasticky sezónu po sezóne. Považujem za vrcholnú drzosť chcieť od niekoho drahé peniaze za pár topánok a nasledujúci rok ich vyhlásiť sa nemoderné a nemožné. Ľudia nie sú hlúpi – vedia, čo chcú a mali by to dostať.“
nedeľa 22. novembra 2009
MANOLO BLAHNIK
Manolo Blahnik uzrel svelo sveta 20. novembra 1942 v Santa Cruz de la Palma na Kanárskych ostrovoch. Narodil sa ako syn zámožných rodičov, kde otec bol pôvodom z Čiech a jeho rodina vlastnila v Prahe farmaceutickú firmu. Jeho matka pochádzala zo Španielska a jej rodina mala banánovú plantáž. Obuvnícke vlohy najskôr zdedil po českej vetvi, kdežto horkokrvná španielska krv mu vliala do žíl zmysel pre eleganciu a cit pre módu. Topánky boli v jeho rodine obdivované a jeho matka si sama k večerným šatám vyrobila topánky, pretože si v žiadnom obchode nevybrala. Talent na navrhovanie sa u Manola prejavil už v detstve. Od útleho veku sa zaoberal tým, že pre domácich miláčikov vytváral prvé topánočky. Neskôr povedal: „Vyrábal som topánky pre nich pre všetky, z mušelínu a ružovej bavlny“.
Ako Manolo rástol, iste predpokladáte, že vyštudoval obuvnícku školu. Pravda je taká, že do svojich pätnástich rokov býval na malom ostrove, kam za ním občas prichádzxal súkromný učiteľ. Hlavnou náplňou dňa dospievajúceho Manola bolo maľovanie, plávanie v mori a navrhovanie oblečenia pre korytnačky a tvorba topánok pre opičku. Potom ho rodičia poslali do francúzska na školu, kde sa venoval štúdiu súdneho lekársktva a práva. Toto štúdium ale skoro zanechal, pretože mu neprinášalo uspokojenie a jeho túžby mali iné ciele. V roku 1965 začal študovať scénografiu na L’ecote des Beaux-Arts, ani to však pre neho nebolo naplňujúce. Odišiel teda v roku 1970 do Londýna a začal navrhovať topánky pre Zapatu.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára